Narodil sa 21.marca 1944 v Demänovej pri Liptovskom Mikuláši.V rokoch 1959 – 1963 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave na Oddelení propagačnej a úžitkovej grafiky a v rokoch 1963 – 1969 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave – tu na Oddelení všeobecného maliarstva u prof. Dezidera Millyho, na Oddelení maľby u prof. Jána Želibského a na Oddelení grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Vincenta Hložníka. V roku 1969 promoval a bol mu priznaný titul akademický maliar. Prijali ho za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov a natrvalo sa usadil v rodnej Demänovej.V roku 1969 začal pedagogicky pôsobiť v Ľudovej škole umenia v Liptovskom Mikuláši. Napriek ťažkej psychickej chorobe s ktorou doživotne bojoval, okrem maľovania veľa čítal a neprestával sa vzdelávať. Viedol Pamätnú knihu obce Demänová, ktorá má vysokú obsahovú hodnotu s mimoriadnou umeleckou úrovňou.
V roku 1970 sa Ivan Rumanský zamestnal ako návrhár filmovej tlače v textilnej továrni Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši, kde pracoval päť rokov.
Od roku 1971 sa zúčastnil vyše tridsiatky kolektívnych a individuálnych výstav : v Berlíne, Šalgotariáne, Duchcove, Hodoníne, Opave, Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline, Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne, Vysokých Tatrách, Poprade atď. Boli to prevažne výstavy maľby, kresby a grafiky, alebo výstava a súťaž mladých umelcov Stredoslovenského kraja, Medzinárodné bienále drevorezu a drevorytu, Celoslovenská výstava kresby, Trienále portrétnej tvorby.
Do celoslovenskej súťaže k 30. výročiu SNP poslal osem grafických listov. Ich osobitý expresívny výraz porota ocenila 2. miestom.
Od r. 1975 pracoval ako samostatný výtvarný umelec.
Ivan Rumanský zostal v povedomí kultúrnej verejnosti ako umelec trvalej hodnoty. S jeho menom je spojené mohutné dielo maliara, grafika a ilustrátora a v jeho pozostalosti zostalo množstvo kresieb. Jeho veľký talent sa však nemohol naplno rozvinúť kvôli chorobe, s ktorou zápasil až do konca života. Napriek tomu počas svojho krátkeho života stihol vytvoriť vyše dvetisíc diel. Veľkú časť z nich tvoria kresby. Lightmotívom jeho diela je najmä a práve krajina, z ktorej vzišiel, ktorú miloval, ktorou sa nadchýnal, dôverne ju poznajúc.
Demänovská zem si ho ako 46 ročného aj privinula. Zomrel náhle 5. februára 1990.
Fotogalériaunnamed_9.jpgunnamed_6.jpgunnamed_10.jpgunnamed_2.jpgunnamed_5.jpgunnamed_7.jpg
Narodil sa 10. marca 1946 v Demänovej pri Liptovskom Mikuláši.V rokoch 1961 – 1965 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave na Oddelení propagačnej a úžitkovej grafiky, kde ho viedli pedagógovia Miroslav Fikari, Gabriel Štrba, Oto Lupták. Po maturite študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vo Všeobecnej škole maliarstva u prof. Dezidera Millyho. V rokoch 1967 – 1971 pokračoval v štúdiu na VŠVU na oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Vincenta Hložníka. Obhájením diplomovej práce sa stal v r. 1971 akademickým maliarom.Od ukončenia základnej vojenskej služby (1972) pôsobil až do roku 1981 v slobodnom povolaní, v ktorom sa venoval kresbe, grafike a ilustračnej tvorbe. V tom čase začal aj so známkovou tvorbou. Zúčastňoval sa na kolektívnych výstavách a v tomto období mal aj prvé individuálne výstavy.
V rokoch 1981 – 1984 pracoval na VŠVU v Bratislave ako odborný asistent v ateliéri Všeobecnej školy grafickej. V roku 1984 sa habilitoval za docenta v odbore maľby a od r. 1992 až do svojej smrti ako vedúci oddelenia voľnej grafiky, knižnej ilustrácie a známkovej tvorby, viedol Prípravný grafický kurz pre 1. ročníky na katedre grafiky VŠVU. V roku 1998 sa inauguroval za profesora v odbore grafika.
Počas svojho 25-ročného pedagogického pôsobenia na Vysokej škole výtvarných umení vychoval rad absolventov oddelenia voľnej grafiky a ilustrácie. Mnohí z jeho študentov sú dnes úspešnými autormi. Študenti veľmi oceňovali jeho individuálny prístup, schopnosť vysvetľovať, ako stvárniť pocit, atmosféru, ako zobraziť neviditeľné. Kto dokázal zobraziť nadreálny obsah, toho považoval za mimoriadneho.
Prof. Igor Rumanský sa vo svojej umeleckej tvorbe sústreďoval na grafiku a ilustráciu, známkovú tvorbu a ex libris. S jeho dielom sa mohli milovníci výtvarného umenia stretnúť na dvadsiatich samostatných výstavách doma i v zahraničí a vyše stopäťdesiatich kolektívnych výstavách, takisto nielen doma, ale i v zahraničí.
V grafických realizáciách prirodzene uplatňoval škálu čiernej a bielej, kým pri farebných obrázkoch uprednostňoval modrú. Inšpiráciou pri jeho tvorbe mu bola aj hudba a literatúra. Bol ich veľký obdivovateľ.
Ilustroval asi 150 kníh, z ktorých mnohé vyšli vo viacerých vydaniach, najviac od Milana Rúfusa. Majster Milan Rúfus venoval svojmu priateľovi a „dvornému ilustrátorovi“ báseň Logo k výstave I.R. a báseň Za Igorom Rumanským . Z dvadsiatich ocenení za knižné ilustrácie získal Igor Rumanský práve polovicu za ilustrovanie básnických diel Milana Rúfusa, pričom niektoré boli ocenené na viacerých súťažiach.
Oblasť známkovej tvorby (vytvoril trinásť známkových návrhov) takisto obohacovala Igora Rumanského ako umelca, najmä jeho spolupráca s rytcom Rudolfom Cigánikom. Známka Európa – mier a sloboda v tomto autorskom tandeme bola (okrem iných) ocenená aj cenou ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Exlibrisy Igora Rumanského boli prezentované na mnohých výstavách v slovenskom teritóriu i v zahraničí a mimoriadne zaujali nielen zberateľov, ale aj odborné poroty.
Dielu Igora Rumanského sa tešia súkromní zberatelia a majitelia jeho diel. Jeho tvorbu obdivujú návštevníci v stálych zbierkach galérií v slovenskom i zahraničnom priestore, kde sa nachádzajú najmä jeho grafické listy a ilustrácie. V štátnych galerijných fondoch je evidovaných 258 jeho diel.
Takmer tridsiatku významných domácich i zahraničných ocenení jeho tvorby mu priniesli súťaže : Svetové bienále a trienále exlibrisu, Najkrajšia kniha, Medzinárodné bienále drevorezu a drevorytu, ceny vydavateľstiev, ceny za známkovú tvorbu. Azda najviac si vážil Cenu Ľudovíta Fullu za ilustračnú tvorbu a zápis do Čestnej listiny ceny Hansa Christiana Andersena za knihu Ako sa chytá radosť (Rúfusov preklad Františka Hrubína).
Igora Rumanský považoval za prirodzené v sebe spojenie národnej a kresťanskej identity. Cieľavedomé pochybovanie, tvorivé hľadanie a nachádzanie, ale aj vnútorná pokora boli pre neho tým najcennejším zrnom, ktoré uchovával vo svojich sýpkach, aby neustále mohol z nich rozdávať. Bol zvláštnym typom osobnosti, ktorá vyžarovala charizmu so zmyslom strhnúť ľudí pre dobro veci, nadchnúť ich pre krásno, tešiť sa z toho, čo sa druhým vydarilo. Zomrel 10. augusta 2006 v Bratislave. Pochovaný je v rodnej Demänovej.
Fotogalériaimg_4107.jpgimg_4114.jpgimg_7299.jpgscan0012.jpgscan0011.jpgscan0008.jpgscan0007.jpgscan0004.jpgigor_rumansky_,_humna_(demanova)_,_1977_,_pastel.jpg
_,_1977_,_pastel.jpg){kind=link}